Kvalita bielkovín: Ako tofu porazilo hovädzie v novom rebríčku

Obsah článku
Bielkoviny sú dnes všade a každý, kto sa zaujíma o zdravý životný štýl, už určite niekedy riešil ich kvalitu. Stavíme sa, že ste už videli porovnania živočíšnych a rastlinných bielkovín, kompletných a nekompletných zdrojov bielkovín alebo porovnávačky podľa stráviteľnosti či využiteľnosti.
Všetky tieto porovnania majú jedno spoločné. Na kvalitu bielkovín sa pozerajú len z pohľadu človeka a vplyvu na naše zdravie. Ako by sa ale výsledky zmenili, keby sme sa pozreli aj na to, aký vplyv majú na planétu? Nový rebríček ukazuje, že poradie sa dokáže poriadne zamiešať.
Kvalitné bielkoviny pre zdravie
Každá bielkovina je zložená z aminokyselín, z ktorých si telo stavia vlastné bielkoviny, napríklad svaly, enzýmy alebo hormóny. Väčšinu aminokyselín si telo vie vyrobiť samo, no deväť z nich je esenciálnych a musíme ich prijať v strave. Patria sem izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofán, valín a histidín.
Ako uvádza aj Nemecká spoločnosť pre výživu (DGE), naše telo v skutočnosti nepotrebuje bielkoviny ako také. Potrebuje esenciálne aminokyseliny. Kvalitu bielkovín preto určujú najmä dve veci:
- zloženie aminokyselín
- stráviteľnosť
Potraviny, ktoré obsahujú všetkých deväť esenciálnych aminokyselín v dostatočnom množstve, sa označujú ako kompletné zdroje bielkovín. Patria sem najmä mäso, ryby, mliečne výrobky a vajcia. Väčšina rastlinných zdrojov má niektorej aminokyseliny málo. Obilniny typicky málo lyzínu, strukoviny zase metionínu. Výnimkou je sója alebo quinoa.
Ale to, čo chýba obilninám, majú zase strukoviny, a naopak. Vhodnou kombináciou rôznych zdrojov, napríklad chlieb s hummusom alebo ryža s fazuľou, sa tak kvalita bielkovín v strave zvyšuje. To, že bielkovina nie je kompletná, ešte neznamená, že nie je kvalitná.
Pri stráviteľnosti ide o to, že číslo na etikete hovorí, koľko bielkovín potravina obsahuje. Nehovorí však, koľko z nich telo naozaj vstrebe a využije. Vláknina a niektoré ďalšie látky v rastlinných potravinách môžu vstrebávanie bielkovín trochu znížiť. Varenie, namáčanie či fermentácia ho však často zlepšujú.
Ako sa dá kvalita bielkovín odmerať?

Dlhé roky sa na hodnotenie používala metóda PDCAAS (Protein Digestibility-Corrected Amino Acid Score). Najprv sa porovná zloženie aminokyselín v potravine s tým, čo potrebuje človek. Rozhodujúca je tá aminokyselina, ktorej je najmenej, teda limitujúca aminokyselina. Toto číslo sa potom vynásobí stráviteľnosťou a výsledkom je hodnota od 0 do 1.
Má to však jeden problém. Stráviteľnosť sa meria podľa toho, čo zostane v stolici. Časť bielkovín však v hrubom čreve rozložia baktérie. Telo z nich úžitok nemá, no v stolici chýbajú, takže to vyzerá, akoby sa vstrebali. PDCAAS preto stráviteľnosť často nadhodnocuje.
Aj preto sa dnes odporúča presnejšia metóda DIAAS (Digestible Indispensable Amino Acid Score). Tá meria stráviteľnosť na konci tenkého čreva, kde sa aminokyseliny skutočne vstrebávajú, a počíta ju pre každú aminokyselinu zvlášť. Podľa prehľadu z roku 2024 je DIAAS momentálne najpresnejší spôsob, ako bežne hodnotiť kvalitu jednotlivých zdrojov bielkovín.
Kvalita pre človeka ≠ kvalita pre planétu
Potravina môže byť pre naše telo výborným zdrojom bielkovín a zároveň mať obrovskú environmentálnu stopu. Hovädzí steak má síce vysoké DIAAS, no jeho výroba stojí veľa pôdy, vody aj emisií. Ako by teda vyzeral rebríček, keby sme sa na bielkoviny pozreli aj z pohľadu planéty?
Práve na to sa snaží odpovedať nový BPI Score. Skratka BPI pochádza z názvu Better Protein Institute, organizácie, ktorá toto hodnotenie vytvorila.
Čo je BPI Score?
BPI Score predstavil v júli 2026 vedec Chris Macdonald z Univerzity v Cambridge, zakladateľ Better Protein Institute, v článku v odbornom časopise Frontiers in Sustainable Food Systems.
Bežné značenia na obaloch hodnotia vždy len jednu vlastnosť potraviny. Potravina tak môže v jednej kategórii jasne vyhrávať a v inej prehrávať, a to z jedného čísla nevyčítate. BPI Score preto hodnotí 20 bežných potravín bohatých na bielkoviny v dvoch oblastiach - People Score (skóre pre ľudí) a Planet Score (skóre pre planétu). Medzi zdrojmi bielkovín sú napr. tofu, strukoviny, quinoa, semienka a orechy, ale aj kuracie, hovädzie, bravčové, jahňacie, ryby, vajcia a syry.
People Score
People Score hodnotí zdravie a dostupnosť. Sleduje sodík, nasýtené tuky a cholesterol, ktoré súvisia s rizikom srdcovo-cievnych ochorení, ďalej to, či ide o kompletný zdroj bielkovín, a nakoniec cenu a dostupnosť v obchode. Potravina tu mohla získať najviac 24 bodov.
Planet Score
Planet Score hodnotí emisie skleníkových plynov, znečistenie vôd, napríklad z hnojív, využitie pôdy a spotrebu sladkej vody. Emisie sa počítajú v CO2 ekvivalentoch, ktoré zahŕňajú aj metán a oxid dusný. Tu mohla potravina získať najviac 16 bodov, celkovo teda 40.
A aby to bolo fér, všetky hodnoty sa prepočítavajú na 100 g bielkovín, nie na 100 g potraviny. BPI Score sa teda pýta, koľko emisií, pôdy či vody stojí výroba 100 g bielkovín z každého zdroja.
Najlepšie a najhoršie zdroje bielkovín
Víťazom Planet Score je tofu, ktoré získalo plných 16 bodov zo 16. Medzi najlepšie patrili aj chia semienka, fazuľa a quinoa. Na chvoste skončili mozzarella, bravčové mäso a čedar. Úplne posledné bolo hovädzie s jediným bodom.

Výroba 100 g bielkovín z hovädzieho vyprodukuje približne 100-krát viac emisií ako rovnaké množstvo bielkovín z tofu. Pre lepšiu predstavu: 100 g bielkovín je zhruba to, čo zje za deň aktívny človek. Z hovädzieho by to znamenalo okolo 64 kg emisií v prepočte na CO2, čo zodpovedá približne jednej jazde autom z Bratislavy do Košíc. Pri tofu by to bolo len zhruba 4 kilometre.
| Na 100 g bielkovín | Tofu | Hovädzie |
|---|---|---|
| Emisie skleníkových plynovv CO2 ekvivalentoch | 0,61 kg | 64,19 kg |
| Využitie pôdy | 2,16 m² | 211,38 m² |
| Planet Scoremaximum 16 bodov | 16 / 16 | 1 / 16 |
| BPI Score spája Planet Score (max 16 bodov) a People Score (max 24 bodov), ktoré hodnotí zdravie a dostupnosť. Hovädzie je na Planet Score posledné, do spodnej pätiny People Score sa však nedostalo. Celkovo preto skončil posledný čedar s 13 bodmi zo 40, víťazom je tofu s 36. | ||
Zdroj: Macdonald (2026), Frontiers in Sustainable Food Systems. Hodnoty pre emisie a pôdu pochádzajú z databázy, z ktorej BPI Score vychádza.
Prečo vychádzajú živočíšne potraviny horšie?
Zvieratá musia najprv zjesť krmivo, ktoré tiež treba vypestovať, a len malá časť z neho sa premení na mäso, mlieko či vajcia. Pri rastlinných potravinách tento medzikrok odpadá. Prežúvavce ako kravy či ovce navyše pri trávení produkujú metán, ktorý je silným skleníkovým plynom.
Syry zase končia na chvoste preto, že na výrobu jedného kilogramu treba veľké množstvo mlieka. Rastlinné zdroje však nie sú lepšie vo všetkom. Pri spotrebe sladkej vody vyšli najhoršie orechy, ktoré potrebujú až tisíce litrov na 100 g bielkovín. Často sa totiž pestujú v suchých oblastiach, kde sa musia zavlažovať.
Kvalita a využiteľnosť bielkovín
Vráťme sa na začiatok. Planet Score neberie do úvahy, ako dobre naše telo dokáže bielkoviny využiť. Ak má potravina nižšie DIAAS, ako napríklad fazuľa či šošovica, potrebujeme jej zjesť viac, aby sme dostali rovnaké množstvo využiteľných aminokyselín. Tým sa zväčšuje aj jej stopa.
Znamená to, že sa poradie otočí? Nie. Aj polovičná stopa hovädzieho je stále rádovo vyššia ako stopa tofu. Kvalita bielkovín rozdiely zmenšuje, ale neodstraňuje. A tofu vychádza dobre z oboch pohľadov, pretože má vysoké DIAAS aj najmenšiu stopu.
Čo si z toho zobrať?
BPI Score je zaujímavý nástroj, ale netreba ho brať ako definitívnu pravdu. Je to len ďalší spôsob, ako obodovať potraviny, a takéto bodovanie skresľuje veľkosť rozdielov. Zároveň ide o globálne priemery. Emisie z tej istej potraviny sa môžu medzi producentmi a krajinami výrazne líšiť. Skóre navyše nezahŕňa ani životné podmienky zvierat.
Ukazuje však, že na kvalitu bielkovín sa dá pozerať z rôznych strán. Z pohľadu nášho zdravia sú najkvalitnejšie tie, ktoré obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny a telo ich dobre strávi. Z pohľadu zdravia planéty to vychádza skôr naopak a jasne tu vedú rastlinné zdroje.
Aj to je dôvod, prečo sa oplatí zaradiť do jedálnička viac rastlinných zdrojov bielkovín, ako sú fazuľa, šošovica, cícer či tofu. Prospievajú totiž nielen nášmu zdraviu, ale aj zdraviu našej planéty.
Naše produkty
Ďalšie články
Ako kombinovať doplnky výživy: Čo užívať spolu a čo oddelene
Ráno káva, k nej železo, vitamín D, magnézium a omega-3, všetko naraz, nech je to vybavené. Znie to prakticky, no práve tu sa skrýva háčik. Tu je prehľad, ako kombinovať doplnky výživy tak, aby ste z nich mali maximum.
Váš šalát vám klame: Ako naozaj zjesť 30 g vlákniny denne
Miska plná čerstvých listov, pár koliesok uhorky, paradajky a pocit, že ste práve urobili niečo dobré pre svoje zdravie. Ak sa však snažíte dosiahnuť odporúčaný denný príjem vlákniny, samotná porcia zeleniny vás nemusí dostať tak ďaleko, ako si myslíte.
Kreatín gummies? Technologický nezmysel a vyhodené peniaze (+ čo ukázali testy)
Kreatínové gummies sú nový trend. Vyskakujú na nás na sociálnych sieťach aj v e-shopoch a sľubujú kreatín v chutnej a komfortnej podobe. Má to ale jeden háčik. A nie malý. Kreatín a želé k sebe chemicky nepasujú a gumíky sú síce chutný, no takmer spravidla nefunkčný produkt.
Top 10 zdrojov omega-3: V ktorých potravinách nájdete zdravé tuky?
Viete, že omega-3 mastné kyseliny sú dôležité pre srdce aj mozog, a možno sa ich snažíte jesť pravidelne. Lyžica ľanových semienok a porcia lososa však nie sú to isté, aj keď sa pri oboch hovorí o omega-3. Toto je praktický sprievodca po omega-3 v potravinách.




