Black Friday v číslach: Falošné zľavy, zbytočné nákupy a tipy, ako skutočne ušetriť

Kedysi to bol jeden piatok, dnes je to takmer celý mesiac. Zľavové e-maily chodia už od začiatku novembra, obchody odpočítavajú hodiny do konca akcie a každý tvrdí, že lacnejšie to už nebude.

A funguje to. V USA počas predĺženého víkendu od Dňa vďakyvzdania po Cyber Monday 2025 nakupovalo rekordných 202,9 milióna ľudí a každý z nich minul na sviatočné nákupy priemerne takmer 340 dolárov. Len online utratili ľudia v samotný piatok 11,7 miliardy dolárov. Ani Slovensko nezaostáva: e-shopy len na platforme Shoptet utŕžili počas týždňa Black Friday 2025 18 miliónov eur, takmer o štvrtinu viac ako rok predtým. A to ide len o časť trhu.

Je to ale naozaj taká výhra pre zákazníkov? Pozreli sme sa na to, ako to s cenami v skutočnosti je, prečo zľavám (nielen na doplnky výživy) tak ľahko podliehame a ako využiť Black Friday zľavy tak, aby ste reálne ušetrili.

Možno ste počuli, že názov vznikol z účtovníctva, keďže obchodníci sa v tento deň konečne dostávali „do čiernych čísel“. Pekný príbeh, no podľa history.com nie je pravdivý. Toto vysvetlenie si obchodníci vymysleli až koncom 80. rokov, pretože znelo marketingovo lepšie ako realita.

Tá je prozaickejšia. Už v 50. rokoch začala polícia v americkej Philadelphii volať deň po Dni vďakyvzdania Black Friday, pretože mesto zaplavili davy nakupujúcich a doprava kolabovala. V roku 1961 sa ho obchodníci pokúsili premenovať na „Big Friday“, aby neznel negatívne, no neujalo sa to.

Z jedného piatku sa časom stala celá sezóna. Podľa dát Heureky sa Slováci púšťajú do vianočných nákupov už po októbrovej výplate a obchodníci im prispôsobili začiatok akcií. Čím dlhšie to trvá, tým ťažšie je rozlíšiť skutočnú príležitosť od bežnej ceny v novom obale.

Že má Black Friday aj svoje tienisté stránky, tuší asi každý. Menej sa už hovorí o tom, o aké konkrétne ide. Tu sú tri hlavné, aj s dátami, ktoré ich podporujú.

Britská spotrebiteľská organizácia sleduje ceny Black Friday ponúk už roky. Jej posledná analýza ukázala, že 83 % ponúk bolo v iných obdobiach roka za rovnakú alebo nižšiu cenu. Žiadna zo sledovaných ponúk navyše nebola priamo v deň Black Friday za najnižšiu cenu v roku.

Pre Slovensko takto podrobnú analýzu nemáme. Vieme však, aké vysoké zľavy v skutočnosti sú, keď obchody tvrdia, že u nich nájdete zľavy až do 80%. Podľa analýz Heureky a Shoptetu sa priemerná Black Friday zľava pohybuje okolo 19 až 20 %. To je dosť ďaleko od nápisov „až -70 %“, ktoré na nás vyskakujú na každom rohu.

Možno ste si na cenovkách všimli aj údaj „najnižšia cena za posledných 30 dní“. Nie je tam náhodou a ani ho tam tí obchodníci nepridali z vlastnej vôle. Vyžaduje ho európska smernica Omnibus a na Slovensku túto povinnosť dnes upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Cieľom je zabrániť najjednoduchšiemu triku, teda zdražiť týždeň pred akciou a potom dať „akože zľavu“.

Lenže ani to nie je 100% ochrana. Ak obchodník zdraží skôr ako 30 dní pred akciou, vyššia cena sa stane tou predchádzajúcou. Zákon navyše pri postupnom znižovaní ceny dovoľuje uviesť ako predchádzajúcu cenu tú pôvodnú, spred prvého zníženia.

Že sa to v praxi deje, potvrdila aj táto kontrola, ktorej výsledky zverejnila Európska komisia v marci 2026. Takmer tretina z 314 kontrolovaných online obchodníkov uvádzala zľavy nesprávne. Až 34 % obchodníkov zobrazovalo porovnanie s inou cenou, no 60 % z nich nevysvetlilo, odkiaľ táto referenčná cena pochádza.

Nakupovanie takmer nikdy nebýva čisto racionálne rozhodnutie. Štúdia publikovaná v časopise Neuron sledovala, čo sa deje v mozgu pri nakupovaní. Túžba po produkte aktivovala centrum odmeny, vysoká cena zase oblasti spojené s očakávaním straty, a podľa toho sa dalo predpovedať, či si človek produkt kúpi.

To naznačuje, že zľava zmenšuje to nepríjemné na cene, kým chuť po produkte ostáva. Meta-analýza na viac ako 75 000 spotrebiteľoch tiež potvrdila, že marketingové podnety patria medzi hlavné spúšťače impulzívneho nakupovania. Nie je to teda len slabá vôľa, ale aj predvídateľná reakcia, s ktorou pracuje každé sofistikovanejšie marketingové oddelenie.

Popri zľavách najlepšie fungujú odpočítavanie a „posledné kusy“, na ktoré si tiež treba dať počas Black Friday pozor. Podľa štúdie z roku 2023 zvyšujú impulzívne nákupy cez strach, že niečo zmeškáme. Na Slovensku sú podľa prieskumu pre Revolut hlavným spúšťačom neplánovaných nákupov sociálne siete: uvádza to 29 % ľudí a medzi ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov až 45 %.

A naliehavosť nie vždy hovorí pravdu. Podľa spomínanej kontroly používalo nátlakové techniky 18 % obchodníkov, z toho viac ako polovica zavádzala. Ďalšie triky sú menej nápadné. 36 % obchodníkov sa snažilo pridávať položky do košíka (40 % z nich bez jasného súhlasu) a 10 % pridávalo poplatky, napríklad za dopravu, až na konci objednávky.

Keď teda nabudúce uvidíte odpočítavanie, zastavte sa a pozrite si cenu inde. Rovnaká cena sa často objaví znova.

Spoľahlivé dáta o vrátenom tovare priamo po Black Friday sme nenašli (je ich veľa na rôznych eko portáloch, no všetky sú neoveriteľné a s takými nepracujeme, aby sme nestrašili - ani s dobrým úmyslom), tie európske sa týkajú online nakupovania všeobecne. Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa vráti každý 5 kus oblečenia kúpený online a miera vrátenia je pri online nákupoch až trojnásobná oproti kamenným predajniam. Približne 70 % vrátení spôsobí zlá veľkosť alebo strih a zhruba 1/3 vráteného oblečenia skončí zničená.

Black Friday nie je nutne zlá vec. Problém nastáva, keď doň idete s otvorenou peňaženkou namiesto plánu. Tu je zopár tipov, aby sa vám naozaj oplatil.

Najlepšie zľavy sú na veci, ktoré by ste kúpili tak či tak: drogériu, obľúbenú kozmetiku alebo väčší nákup, ktorý dlhšie zvažujete. Keď viete, koľko vec bežne stojí, hneď spoznáte, či je zľava skutočná. Rovnaký produkt môže byť navyše inde lacnejší aj bez akcie, preto sa pozrite naraz do viacerých obchodov.

Cenovka vám v tom pomôže len čiastočne. Predchádzajúca cena aj percento zľavy vychádzajú z najnižšej ceny za posledných 30 dní, takže ani jeden údaj nepovie, či tovar nebol pred dvoma mesiacmi lacnejší. To ukáže až graf vývoja ceny v porovnávači cien, ktorý zobrazí históriu za mesiace.

Nákup do zásoby dáva zmysel len vtedy, ak výrobok vydrží a reálne ho použijete.

• Kozmetika: výrobky s trvanlivosťou do 30 mesiacov majú dátum minimálnej trvanlivosti. Tie trvanlivejšie majú namiesto neho symbol otvoreného balenia s číslom, napríklad 12M, ktorý podľa európskeho nariadenia udáva, ako dlho je výrobok po otvorení vhodný na použitie. Neotvorená zásoba teda vydrží, no každé balenie má po otvorení vlastnú lehotu.
• Oblečenie: väčšinu vrátení spôsobí zlá veľkosť alebo strih. Pred objednaním si dvakrát skontrolujte veľkostnú tabuľku a neobjednávajte viac veľkostí na skúšku.
• Elektronika: ak nový telefón či notebook nepotrebujete hneď, čakaním pravdepodobne nič nestratíte.

Pri doplnkoch sledujte pred nákupom väčšieho množstva 3 veci: dátum spotreby, spôsob skladovania a pri rybom oleji aj index TOTOX, ktorý meria mieru oxidácie. Samotný dátum spotreby totiž nestačí. Štúdia rybích olejov v kapsulách na novozélandskom trhu zistila, že polovica produktov prekračovala odporúčaný index TOTOX a dátum trvanlivosti ani cena neboli dobrými ukazovateľmi kvality. Len 3 z 32 produktov navyše obsahovali aspoň toľko EPA a DHA, koľko sľubovala etiketa.

Štúdia je z roku 2015, pochádza z jedného trhu a časť odborníkov kritizovala jej metodiku, napríklad pri ochutených olejoch. Ako ilustrácia problému však poslúži dobre: kvalitu rybieho oleja neprezradí cena ani dátum, ale až výsledky laboratórneho rozboru, ktoré by mal výrobca vedieť doložiť.

Rybí olej preto do veľkej zásoby nekupujte, najmä tekutý, ktorý po otvorení oxiduje rýchlejšie. Pri ďalších doplnkoch platí:

• Probiotiká: Lyofilizované kmene v blistroch sú bežne stabilné aj pri izbovej teplote a výrobca ručí za počet živých kultúr do dátumu spotreby. Chladené, napríklad tekuté probiotiká do zásoby nekupujte.
• Vitamíny v tekutej forme: najcitlivejší je vitamín C vo vodnom roztoku, ktorý rýchlo oxiduje. Vitamín D v olejových kvapkách je stabilnejší, no chráňte ho pred svetlom a teplom.
• Horčík a zinok: sú pri bežnom skladovaní stabilné, takže zásoba dáva zmysel, ak ich užívate pravidelne. Práškové formy, napríklad citrát horečnatý, skladujte v suchu, pretože naberajú vlhkosť a hrudkujú.

Black Friday sa zmenil z jedného dňa na mesiac marketingového tlaku, no pravidlá hry ostali rovnaké. Najlacnejší je nákup, ktorý neurobíte, a zľava má zmysel len pri veci, ktorú by ste kúpili aj bez nej. Ak prídete s plánom a overenou cenou, Black Friday môže pracovať pre vás, nie naopak.