Burnout nie je normálny stav. Prečo je permanentné vyčerpanie novým štandardom?

Ráno vstanete unavení. Cez deň fungujete na kofeíne. Večer ste príliš vyčerpaní, no zaspať nedokážete. Toto nie je normálny stav. Napriek tomu ho za normálny považuje čoraz viac ľudí.

Rozlišujeme bežnú únavu a chronickú únavu spojenú s vyhorením. Bežná únava zmizne po kvalitnom spánku. Chronická únava spojená s burnoutom to nerobí.

Ľudia v stave vyhorenia opisujú pocit, že sa prebúdzajú rovnako vyčerpaní, ako zaspali. Práca, ktorá ich kedysi bavila, sa stáva záťažou. Drobné rozhodnutia si vyžadujú neprimeranú mentálnu energiu. Typické príznaky zahŕňajú:

• pretrvávajúca únava napriek spánku
• podráždenosť a emocionálne vyčerpanie
• cynizmus a strata motivácie
• pocit, že nič, čo robíte, nestačí

Na tomto stave je najhoršie, a systematický prehľad analyzujúci 36 prospektívnych štúdií zistil, že vyhorenie nie je len o psychike. Je spojené so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu, muskuloskeletálnych problémov a klinickej depresie. Vyhorenie má teda reálne fyzické dôsledky, nielen tie, ktoré cítime.

Za pocitom permanentného vyčerpania stojí konkrétna biológia. Ľudské telo disponuje systémom na zvládanie stresu, ktorý odborníci nazývajú HPA os (hypothalamicko-hypofyzárno-adrenálna os). Pri stresovej situácii táto os aktivuje sympatický nervový systém (jednu z vetiev ANS – autonómneho nervového systému), uvoľní kortizol a adrenalín a telo pripraví na výkon (boj alebo únik). Tento mechanizmus funguje dobre pri krátkodobom strese.

Prehľadová štúdia publikovaná v Nature Reviews Endocrinology ale dokumentuje, že dlhodobá a chronická aktivácia stresovej osi vedie k:

• vyčerpaniu nadobličiek
• poruchám spánku a metabolickým zmenám
• zníženej imunite a zápalovým procesom
• potlačeniu parasympatického nervového systému (druhej vetvy ANS), ktorý je zodpovedný za regeneráciu, trávenie a skutočný odpočinok

Telo, ktoré je dlhodobo v pohotovosti, začína platiť biologický účet. A práve tu začína cesta k vyhoreniu.

Okrem pracovného stresu existuje ďalší, menej viditeľný spúšťač: digitálna stimulácia. Každé oznámenie, každý scroll, každý like aktivuje dopamínový systém mozgu.

Sociálne siete a aplikácie sú navrhnuté presne na tento účel, pričom to potvrdzuje aj výskum publikovaný v IJERPH, ktorý dokumentuje, ako dizajn digitálnych platforiem cielene využíva dopamínové odmeňovacie mechanizmy.

Výsledkom je nervový systém, ktorý je neustále v stave nízkoúrovňovej aktivácie sympatiku. Nie dosť na to, aby sme to vnímali ako stres, ale dosť na to, aby parasympatický systém nikdy poriadne nenastúpil a nedochádzalo k skutočnej regenerácii a oddychu.

Do obrazu človeka trpiaceho chronickou únavou a vyhorením patrí určite aj kofeín. Káva je pri rozumnom dávkovaní a časovaní úplne v poriadku a vie byť skvelým nástrojom na zvýšenie pozornostim a výkonnosti. Iná situácia ale nastáva, keď kofeín prestane byť ranným rituálom a stane sa nástrojom na maskovanie únavy. Kofeín blokuje adenozínové receptory, cez ktoré mozog signalizuje únavu. Únavu neodstráni, len ju dočasne skryje. Keď efekt odznie, únava je väčšia ako predtým.

Vyhorenie a chronická únava nemajú jednu tvár. Prejavujú sa rôzne v závislosti od toho, aký typ záťaže človek nesie:

• Manažéri a podnikatelia čelia rozhodovacieho preťaženiu, zodpovednosti za tím a neustálej dostupnosti. Pracovný deň, ktorý technicky nikdy nekončí, je pre nervový systém trvalo otvorená stresová slučka.
• Matky – najmä tie, ktoré kombinujú prácu s rodinou – nesú záťaž nepretržitého plánovania a mentálnej prítomnosti, ktorá pokračuje aj v čase zdanlivého odpočinku.
• Výkonnostní športovci čelia paradoxu: telo prepínané intenzívnym tréningom potrebuje regeneráciu aj pre nervový systém. Bez adekvátneho parasympatického zotavenia vznikajú stavy fyziologicky veľmi podobné pracovnému vyhoreniu.

Všetkým trom skupinám je spoločné jedno: žijú v prostredí, kde nie je prirodzené miesto na skutočné vypnutie.

Suplementácia nie je riešením chronickej únavy. Bez zmeny životného štýlu, spánkovej hygieny a manažmentu záťaže nepomôže žiadna tabletka. Niektoré látky však môžu zmysluplne podporiť nervový systém v čase záťaže a pomôcť telu regenerovať efektívnejšie.

Horčík patrí medzi najdôležitejšie minerály pri zvládaní stresu z konkrétneho dôvodu: stres znižuje jeho hladiny a nízke hladiny zároveň zvyšujú citlivosť na stres. Tento začarovaný kruh dobre opisuje aj prehľadová štúdia z roku 2020, pričom suplementácia magnézia vie byť jedným z krokov, ako pomôcť z tohto kruhu vystúpiť. Ak už ale budete kupovať doplnky výživy, určite treba siahnúť po dobre vstrebateľných organických či chelátových formách, ako je napríklad magnézium bisglycinát.

Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre syntézu neurotransmiterov a energetický metabolizmus mozgu. Prehľad v Nutrients dokumentuje ich úlohu v produkcii serotonínu, dopamínu a GABA. Pri chronickom strese sa spotrebúvajú rýchlejšie a ich deficit priamo zhoršuje odolnosť nervového systému.

Ashwagandha je adaptogén s jedným z najlepších klinických zázemí spomedzi rastlinných látok. RCT štúdia na 64 dospelých sledujúca účastníkov 60 dní zistila zníženie kortizolu o 27,9 % a výrazné zníženie skóre stresu. Mechanizmus spočíva v modulácii už vyššie spomínanej HPA osi (to je ten systém nášho tela na zvládanie stresu, ktorý je pri chronickej záťaži narušený).

L-theanín je aminokyselina zo zeleného čaju, ktorá tlmí aktiváciu sympatiku a podporuje parasympatickú odpoveď. Táto randomizovaná klinická štúdia sledovala 30 dospelých počas 4 týždňov a zistila štatisticky významné zníženie skóre úzkosti a zlepšenie kvality spánku v porovnaní s placebom.

Môj tip: V kombinácii s kofeínom podporuje sústredenie bez nervozity, t.j. ak ste kávičkári a nepreferujete čaj (kde už sa prirodzene l-theanín s kofeínom nachádza), môžete popri káve suplementovať aj l-theanín.

Zinok hrá kľúčovú úlohu v regulácii neurotransmiterov GABA a glutamátu. Prehľadová štúdia dokumentuje, že jeho deficit koreluje so zvýšenou úzkosťou a zhoršenou odolnosťou nervového systému, takže najmä v náročnejších obdobiach môže jeho suplementácia dávať zmysel.

Ďalšia RCT na 68 účastníkoch zistila, že suplementácia omega-3 znížila zápalové markery o 14 % a úzkosť o 20 % v porovnaní s placebom. Omega-3 teda môžu byť vhodné aj práve pri stavoch zvýšeného stresu a zápalovej záťaže.

Permanentná únava, neschopnosť vypnúť a pocit, že odpočinok nepomáha, nie sú znakmi slabého charakteru. Sú to symptómy nervového systému zaseknutého v sympatickom režime, ktorý dlhodobo pracuje v pohotovosti bez adekvátnej parasympatickej regenerácie.

Moderný životný štýl kombinuje chronický pracovný stres, dopamínové preťaženie z digitálnych technológií a formy odpočinku, ktoré v skutočnosti odpočinkom nie sú. Ak k tomu pridáme stravu, ktorá nie je bohatá na všetky spomínané nutrienty, výsledkom je telo a mozog, ktoré nevedia skutočne regenerovať.

Prvým krokom nie je kúpa suplementov ani 2-týždňová dovolenka. Prvým krokom je rozpoznať, že to, čo cítite, nie je normálne, len sa to stáva čoraz častejšie bežným a normalizovaným.